Na začiatkoch svojej, nazvime to, "odbornej"cesty som na toto veľmi názor nemala, len vágny a rýchly dojem. Lacné náplaste. Hoci niektoré veci fungovali, ako napr. „ruky Vám oťažievajú”, v bruchu sa Vám začína „hromadiť energia” a podobne. Bežná súčasť autogénneho tréningu. Z odstupom času som na tie knihy i myšlienky zanevrela. Lebo. Lebo som vtedy žila v inom svete, s iným myslením, iným settingom navôkol. Vtedy sa mi to zdalo správne, vidieť a akceptovať iba jednu cestu a jeden smer. Teraz, s odstupom času, ich chcem vidieť viacero. A predsa. Naše myslenie je riadne pohodlné. Stále zabeháva do starých koľají. Ach.
Instatná polievka. To som si teda pomyslela, keď som prvýkrát počula spojenie „Positive Psychology” z úst Marti
na Seligmana na konferencii v Prahe. V škole sme čítali v prvom ročníku o jeho fenoméne naučenej bezmocnosti, a tu zrazu, opak o 180°, a on rozpráva o niečom inom, o naučenej "mocnosti"(môj slang). Nový celosvetový prúd v psychológii, a samozrejme, na Slovensku o tom nevedia. Jasné, že to boli miestami najmä vtipné historky skúseného rečníka. Ale podložené výskumami. Myslím, že sme sa nadchli viacerí (vrátane popredných českých odborníkov). Seligman nehovoril o umelých úsmevoch, o tvárení sa, že sme "happy". Hovoril o iných veciach. O tom, ako sa treba ponoriť do prúdu a robiť veci s plným nasadením. O tom, ako je potrebné byť vďačný a užívať si radosti života. Uvádzal príklady, ako zdolávať prekážky vtipným a liečivým spôsobom. Pripomínal nám, že je potrebné byť aktérmi a nie bábkami, ktorými život hýbe. Opätovne zdôrazňoval, že ľudia sú zodpovední za svoj postoj i život. Ak na to zabudnú, treba im to pripomenúť.
Existujú výskumy. Výskumy o šťastí, so šťastím, i tom, čo je za ním. Či muška alebo veľká tučná mucha s bruchom plným driny. Čo sa z nich dozviete? Napríklad to, že ak máme naplnené základné potreby, samy viac šťastia "nevyprodukujeme". Nie sú to ani peniaze, ani drahé vzdelanie či vysoké IQ, dokonca ani to, keď sme mladí a krásni, čo nás robí šťastnými (starší ľudia po 65-ke sú šťastnejší ako dvadsiatnici). Slnečné dni to na moje počudovanie tiež nezachraňujú. Záchrana prichádza trocha s náboženským presvedčením. Odporúčam. Najdôležitejší "šťastný" faktor ale je, hádajte.
PRIATELIA.
BLÍZKI.
PEVNÉ PUTÁ, VZŤAHY.
TO robí ľudí šťastnými. TO si treba pripomínať. Lebo pamäť nie vždy dobre slúži. A i zdravý rozum môže ochorieť. Tak si ho pestujme.
Na záver niečo na čítanie:
1. http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/article569839.ece
2. http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/happiness_formula/4783836.stm
3. http://www.ppc.sas.upenn.edu/positivepsychotherapyarticle.pdf
No comments:
Post a Comment