Jul 24, 2011

Východ je východne...

Môj rodný východ je odo mňa v posledných rokoch vzdialený. Vychodila som ho počas piatich rokov pendlovania medzi Košicami a mojím mestom, neskôr som sa presunula západnejšie. Včera som sa opäť presúvala cez celé Slovensko. Z Bratislavy mi to trvalo "iba" 7 hodín. Almost New York (pozdravujem rodinku), ale vzhľadom na zvyčajných deväť som vďačná.

Zvyknem na to zabúdať, ale východ má svoje čaro.

Oživí sa mi to, keď po dlhom čase ráno vstávam a mám pripravené raňajky. Ocko pobehuje po byte od šiestej, varí svoju povestnú polievku a keď vstanem, hneď mi zalieva kávu a dáva predo mňa tanier, aby sme mohli začať jesť. On totiž na nás so sestrou láskavo vyčkáva. V také rána nevysvetlíte, že vy zvyčajne raňajkujete sladkú somarinku s kávou, ideálne v posteli. Skrátka máte pre sebou plný stôl s láskou prestretý a jedením dávate najavo, že ľúbite. Pravidlo našej rodiny. Láska ide cez žalúdok. Jedlo, jazyk lásky. Všeholiek. Neodmieta sa. To Vám potvrdí i kamoška Iveta, ktorá dnes mala naservírované takmer pol litra polievky, tri rezne, zemiaky a šalát a pri návšteve o poschodie vyššie ešte nesmela odmietnuť dva kúsky torty. Jednoducho Ťa ľúbia, mieru lásky si asi pochopila!

Počas takýchto raňajok sedíte a bavíte sa o živote. Postupne začínajú chodiť susedia z čarovnej bytovky. Daňo prišiel ráno s košíkom čerstvo nazbieraných húb (ďakujeme!) a historkami o tom, ako vidno policajtov z ukrajinskej hranice ležať "nenápadne" v tráve. Potom pokračujeme debatou o frajeroch a frajerkách každého, koho by sa to mohlo týkať. Najnovšie som na muške ja, keďže som si vyberala dlho, znášam to so srdečným zabavením sa na vtipoch na moju adresu. Čaro východu. O hodinu už prichádza Daňo druhýkrát, nech ochutnáme jeho recept na huby s omeletou a feferónkou. Bolo to super, chválim Ťa!

Raňajky postupnými návštevami susedov z rôznych poschodí plynule prechádzajú do obedňajšej časti dňa, kedy ja stojím a obaľujem rezne. Všetci naokolo komentujú všetko možné a mne je strašne do smiechu. Ale som vďačná za ten ruch. Začínam vyprážať rezne a opäť počúvam poznámky od dvoch chlapov za mnou. Ako sa rezne nemajú vyprážať v oleji kde je pridané i maslo (tip od tety môjho Muža), a že ja vlastne vôbec neviem, ako sa veci majú robiť. Vzhľadom na to, ako sa neskôr uznanlivo chytajú za bruchá si to nevšímam. Čaro východu.

Nedele na východe majú skrátka svoje čaro. Prejedenie sa. Nasleduje sladký a ťažký spánok. Podvečer vstávam, Veronika sa vracia z pizzerky, kde zvykne tráviť 90% jej voľného času na východe. Jej východniarske rituály sú tiež hodné spomenutia, niekedy nabudúce. Ocko sa nás bude o chvíľu pýtať, či sme hladné a čo bude na večeru. A viem, že skončíme pri doštičke, kde si ocko zvykne krájať všetko možné, samozrejme iba nezdravého charakteru. Neodpustím si poznámky o tom, ako by mala vyzerať zdravšia verzia, ako jedáva ocko málo zeleniny a ovocia, že si musí dávať na seba pozor. Potom sa pridám. Veď ho ľúbim, tak prečo mu to nedať najavo?!

1 comment:

  1. Krasa, Tinus. Som hlavne vdacna, ze aj ked je nas zapad momentalne daleko od zapadu tej druhej, stale este viem, o kom a o com pises. A ze smiem poznat tvoj svet. Som rada, ze si stastna.

    ReplyDelete