Príprava na nosenie... hábov pomyselných...

Posledný týždeň som mala na veľmi málo vecí čas, a tak jediné, k čomu som skĺzla pri prvej súkromnej oddychovej chvíli bolo pozeranie si blogov, ktoré sa mi páčia. Myslím tie farebné a inšpirujúce, slnkom, farbami a nápadmi popretkávané. Stačilo mi zopár klikov a moja fantázia už prepínala na niečo iné. Na čo asi, predsa na nové kolekcie v internetových obchodoch. Nasledujúce mesiace sa budem učiť ako šetriť, preto som sa rozhodla povoliť si tento výlet do krajiny zázrakov bez rozpakov.

Toto je prosím teda Burberry pršiplášť, ktorý ma vrátil do detstva. Kebyže som z rozprávky, hneď si ho k sebe nakreslím či pričarujem. Takto len obdivujem a pričaruvávam si ho k sebe v mysli. Chcela by som si raz predstaviť seba v peknom pršiplášti a gumákoch, nechápem prečo sme od toho toľkí upustili. Veľakrát chodím po ulici a hovorím si, že mnohí sa tak príliš dospelácky tvárime. Keď ale prší, deti sa vytešujú zo suchých nôh a nedržania dáždnika a my im všetci potichu závidíme, že si to "môžu dovoliť". Tak teda, skúšam si to v hlave dovoliť i ja.

Pôjdem ďalej. Pekné gumáky? Výzva veru.
Asi začínate pomaly tušiť, aké obdobie mi začína :). Áno, nebude to čierne :). Za všetko môžu ale ony. Červené mokasíny. Po štyroch mesiacoch úporného hľadania topánok náhodou nájdené po ceste v mini obchodíku. Tuto názorná ukážka, vynásobte dvoma.

Našťastie má táto príhoda i zmysluplnejší podtext, opäť mi to pripomenulo tie známe verše, že všetko má svoj čas. Je to tak. A nielen v takých veciach ako sú topánky.

Napríklad toto sako má isto ešte čas.



Alebo toto.


A možno ten čas bude trvať dlhšie ako ja sama. Ale to nič. Lebo s časom je to podľa mňa jednoduché. Každému plynie ináč. Raz rýchlo, inokedy zasa pomaly. Neostáva iné ako konštatovať, že je asi dobré zaplniť ho ináč ako fantáziami o tom, čo v skutočnosti nepotrebujem. Tak teda idem.