Oct 15, 2011

Staré zvyky... poprosím nehrdzavieť...

Po dvojhodinovom upratovaní (mám vo zvyku upratovať vo všetkých možných nezvyčajných hodinách, len aby som sa vyhla “tradičnému” sobotňajšiemu celé-doobedie-trvajúcemu upratovaniu, ktoré v skutočnosti trvá iba hodinu a pol) si v dnešné skoré ráno sadám na gauč. Vydýchnem. Pomáha. Hlava sa po dlhšom čase zastavuje a tak sa poddávam.

Okrem vymýšľania receptu a zvažovania nápadov na nejakú polievku pre môjho chorého muža (budem vďačná za tipy) som zbadala na gauči ako sa mi postupom času nahŕbili časopisy na kôpku, kopu. Siahnuť po nich či po nejakej knihe. Prečítala som za posledný mesiac tri. Výsledok únavy, absencie telky a internetu. Pri pohľade na ne mi došlo, že som posledné mesiace tak zaneprázdnená, že jediné, čo stíham je kúpiť si nejaký ten časopis a po večeroch doň nahliadnuť. Zachýbal mi akosi ten pocit vzletu, keď som chodila v pauzách medzi školou čítavať časopisy do knižnice. Ani neviem či mám platný preukaz.

Neviem či je to jeseňou alebo atmosférou univerzitnej knižnice, ale tam býva príjemne aj keď vonku prší. Je fajn chodievať tam s termoskou dobrého čaju, kávy so škoricou alebo horúcej napenenej čokolády. (Práve mi došlo, že som chcela kúpiť už dávnejšie tú fialovú od Marks&Spencer.) Univerzitka je veru neobyčajne inšpirujúca. Ak sa dá a máte chuť, odporúčam prihlásiť sa. Ten pocit radosti z požičaných kníh i sedenia v nádherne teplej budove stojí za to. Ako som na to mohla zabudnúť. Nebaví ma kupovať si veci, ktoré po čase ľahkovážne zahodím. Tak ako tie časopisy na gauči vedľa.

Ku knihe Celebration of Discipline (R. Foster) sa opakovane vraciam už roky, najmä k pasážam o jednoduchosti. K tomu, akú ľahkosť bytia prináša život bez vlastnenia hmotných vecí, bez výdavkov za ochudobnené a zároveň kúpené zážitky, i nekvalitné haraburdy všakovakého typu , napr. výstredné oblečenie, čo sa nosí jednu sezónu. Tento človek mi hovorí do duše, hoci je komunikácia iba jednostranná. Vždy ma prakticky poučí, keď sa strácam v každodennej preplnenosti.

Zopár jeho rád pridávam

° Buy things for their usefulness rather than their status.
° Stop trying to impress people with your clothes, impress them with your life.
° Don´t have more living space that is reasonable.
° Reject anything that is producing an addiction in you.
° Develop a habit to give things away.
° Learn to enjoy things without owning them.

Posledný bod je pre mňa aktuálny obzvlášť.

Chcem sa naučiť nevlastniť toho primnoho. Myslím, že po úvahách nad tým, ako mi chýba môj študentsko- požičiavací život (prečo som dofrasa zabudla na to, že som ešte stále študentka?) je čas zvážiť, čo by som mala skutočne vlastniť. Ako vlastne ten svoj čas trávim? To, čo viem naisto je, že uteká rýchlo. Už i pauzy si treba v mojom prípade plánovať. Ach. To nič.
Radšej pôjdem hľadať opraty, čo sa mi vymkli z rúk a idem si pýtať pokoj, takto to nie je ono. Je čas stopnúť. Zvážiť. Čo ma baví a čo robiť, aby som mala viac času. Viac času na seba, na veci, čo ma bavia i na ľudí navôkol.

Prosím poučte sa zo mňa a nájdite si svoj čas, i čas na seba.

Ste jediným vlastníctvom, ktoré naozaj máte

No comments:

Post a Comment