Dec 26, 2011

Vianoce v bytovke...

Každý, kto je bytovkár v našej východniarskej bytovke (áno, u nás nie sú paneláky:) vie, prečo sa na Vianoce má tešiť. Koláče lietajú z jedného poschodia na druhé, klope sa iba na oznam, že vchádzam dnu, litre a litre tekutín miznú v útrobách, deti behajú všade možne a v obývačke po rozdaní darčekov sa u nás usádzajú v pohode i dvadsiati susedia, kamaráti. Samozrejme, že počet deti neuvádzam, tých je viac než dosť. Popri tomto celom sa pobehuje a obsluhuje a pokrikuje, a Popoluška ide v pozadí. Program je nabitý. Oddychuje sa aktívne, každý hovorí, čo má nové, čo sa deje a čo ho poburuje, aké dostal darčeky, rieši sa všetko. Tuto sa okolo horúcej kaše veľmi nechodí. Škrupule tu sú neznámy pojem.

Tieto Vianoce sú opäť raz výnimočné. Pribudli nám k spoločnému stolu naše dnes už dvojročné dvojičky. Zaplnili dve prázdne miesta, ktoré sme posledné roky tak veľmi cítili. Poriadok predtým tak snažne dodržiavaný sa zmenil na malý chaos, ale zato plný života. Akosi rýchlo sa to všetko udialo. Zopár vecí mi je ale jasných. Do budúceho roka si želám zaplnenú ďalšiu stoličku a chcem vidieť Američanov. Chýbate nám tu! A chýbaš tu aj Ty, Láska. Pozdravujú Vás všetci.

Malý osobný odkaz: Prosím buďte sami so sebou, oddýchnite si a buďte s tými, ktorých máte radi. Ja som to tento rok nevyvážila dobre. Napriek tomu sú Vianoce a o chvíľu tu je Nový rok. Máme čas meniť sa, meniť veci, oddychovať. Čerpať sily. A potom až môžme dávať.

No comments:

Post a Comment