Apr 7, 2012

Tradície..

Tradície.. koľko by som toho vedela napísať o tom, kde mi vadia a kde nie.. Niekedy som bola proti všetkému tradičnému, ale keď som sa včera dozvedela, že v Bratislave ani nevedia, čo je to náš východniarsky veľkonočný koláč, prišlo mi clivo..

Za hlukom v bytovke, ktorý býval počas sviatkov, za prehýbajúcimi stolmi u všetkých susedov, za veselosťou, za gaučami, kde sme sa všetci tískali, historkami a vtipnými príbehmi, ktoré vedel u nás rozprávať iba jeden človek, za nami, pištiacimi ženami a litrami vody, ktorá sa liala schodmi, keď sa u nás v bytovke polievalo, za korbáčmi, za životom v minulosti.

Rýchlo ten čas letí. Rýchlo. Ani som sa nenazdala, a je na mne robiť cviklu s chrenom, zemiakový šalát, lososa, piecť koláče, hostiť, upratovať vlastnú domácnosť. A tak, uvedomujúc si zmenu všetkých okolností, idem variť a piecť. Idem robiť Veľkonočné sviatky. 


Napriek tomu, že nám ich všetkým pripravil niekto iný, kvôli Nemu je tento čas taký vzácny.




1 comment:

  1. veľmi pekne napísané, ale sviatky sú hlavne o tom,že budeme s blízkymi, nie o tom aby sme sa zodrali od roboty, aj keď sa nám to každoročne darí :D a je na nás ako si sviatky urobíme sviatkami, vyfúkni si vajíčko a ozdob si ho podľa nálady aká u teba prevláda, možno sa ti zrazu vo váze objaví narcis, ktorý ti v tomto počasí nahradí Slnko a chlap, ktorý ťa prekvapí čerstvou vodou a nie páchnucou voňavkou :)

    ReplyDelete