Jun 16, 2012

Hodnota hodnôt..

Posledné týždne sa nesú v znamení bilancie.. Čo je dôležité a čo nie? Kedy povedať áno a kedy nie..

Píšuc diplomovku o tom, akí sme ako generácia Y rozmaznaní, drzí a požadovační, nemôžem nič iné len so sklonenou hlavou opatrne súhlasiť.. Asi sme.. Keď si uvedomím, že sme videli našich rodičov zdrať sa kvôli práci, ktorá bola len prácou, nemali čas na nič iné, nemali financie na nič iné, nemali dovolenky, nemali benefity, nemali toho toľko.. Teda.. Mali zážitky a vedeli pri ohni s gitarou a so špekačkami tráviť celé noci. Mali čas, kedy sa končí práca a ide sa unavene domov. Mali čas, kedy sa zatvára obchod, čas, kedy dovážajú chlieb, čas kedy chodí výplata, čas, kedy sa upratuje a obeduje. Nie ako my, keď niekedy máme problém vybrať kam chceme ísť skôr, samozrejme, väčšinou za peniaze. Hranice sa zotierajú, život je jeden prúd, kedy sa snažíme vtesnať doň prácu, školu, domácnosť, voľno, spánok, neustále vzdelávanie sa, chceme stretnúť všetkých, alebo aspoň len tých pár dôležitých ľudí, musíme myslieť na dôležité veci, prioritizujeme od rána do večera vzhľadom na množstvo mailov a správ, ktoré nachádzame neustále.

Myslíte, že aj hodnoty prioritizujeme od rána do večera alebo nám ostávajú a riadime sa nimi väčšinu života? Možno to závisí od výchovy.Ak nad Vami niekto drží ochrannú ruku od kedy si pamätáte, ak Vám niekto chystá raňajky a desiatu do školy, ak Vám niekto radí, ako sa rozhodovať v živote a ktorým smerom ísť, pretože Vás pozná ako vlastné ponožky, ak to niekto robí, prosím VÁŽTE SI HO. On Vás má učiť hodnotám. Ináč ich budete musieť prioritizovať na základe vlastných skúseností rok za rokom, skúsenosť za skúsenosťou a to nie je vždy prechádzka ružovou záhradou..

Minulú nedeľu by mala naša mamka narodeniny. Tá, ktorú všetci obdivovali, tá, ktorá toho toľko stíhala, tá ktorú by som si predstavovala ako mamu pre svoje deti. Alebo starú mamu, aj keď tá naša by bola asi i v šesťdesiatke kočka. Ibaže sa ich už nedožila. Pretože práca bola vždy taká doležitá, že nemala čas ísť k lekárovi, aby zistil, prečo ju tá ruka tak bolí. Pretože sme nemali peniaze posúvať skôr termíny všetkých vyšetrení prednostne. A tak tam došla. Bolo už neskoro a nikto z nás nemohol robiť nič iné iba si spoločne vytvárať posledné vzácne chvíle, ktoré si budeme pamätať, kým sa nepominieme i my. A prečo? Pretože vždy bolo všetko dôležitejšie ako ONA SAMOTNÁ. Užívala si život naplno rozdávajúc sa navôkol. Za akú cenu? Nepochybne života v plnosti hodnôt. Ibaže ten život bol kratší ako si myslela, kratší ako čakala, ako sme všetci čakali. 

Zajtra je vraj DEŇ OTCOV. Ocka ešte s Veronikou máme, pracovitého a skromného, ktorý sa pre nás tiež išiel zodrať celý život.. Obetuje sa i doposiaľ.. On by vedel hovoriť o hodnotách.. o cene.. o hodnote práce, o úsilí, o nespravodlivosti, o pokore, ktorá bolí ale posilňuje.. Sila sa v slabosti dokonáva.. O tom je ON. O tom je zrejme všetko. On by vedel hovoriť o tom, aké to je, keď niekto myslí celý čas na iných, na blízkych, na chorých, na chudobných.. Keď možno my mnohokrát nemyslíme na to, že on sa kvôli nám trápi.. ZAJTRA JE JEHO DEŇ.. PROSÍM OSLÁVME TO. OSLÁVTE SVOJICH BLÍZKYCH.

Končiac toto okienko do sveta jednej duše posielam otázky do pomyselného priestoru.. Sme takí drzí, alebo si len vyberáme, do čoho chceme investovať samých seba? Sme takí namyslení, alebo sme sa len museli učiť vlastnej hodnote a pracovať na sebe tvrdo, aby sme v boji s konkurenciou na trhu práce dostali tie lepšie miesta? A ktoré sú vlastne tie lepšie? Tie, kde dostaneme veľa peňazí alebo tie, ktorých obsah je o hodnotách? Tie, kde môžme našim deťom kúpiť, čo im len napadne a budú cool alebo tie, kde môžme odísť o čosi skôr a venovať sa im naplno po zvyšok dňa?

HODNOTY. HODNOTY. OSTÁVAJTE.
A S NAMI TO OSTATNÍ NEVZDÁVAJTE.
NIE JE TO AŽ TAKÉ ČIERNE,
AKO TO MOŽNO ZVRCHU VYZERÁ.
   

No comments:

Post a Comment