Oct 24, 2012

In Vino Veritas..

Neviem či sa i Vy zvyknete zamýšľať, koľko nových vecí k nám prichádza zo zahraničia a ako veľmi sa nám snažia natlačiť do hláv, že len to zahraničné je to skvelé a "IN". Vedľa otvorili ďalší nákupný raj pre Bratislavčanov a keď som chcela ísť odniesť šaty na promócie do čistiarne, nemohla som sa predrať cez dav ľudí preskúmavajúcich nový lovecký a nákupný terén. Ako obvykle.. Až na to, že tentokrát ma to už nebavilo tak ako doposiaľ. Nechápte ma zle, nákupy nezavrhujem, (to aby ma niekto nechytil za slovo potom :) ale predsa len..
Začínam prichádzať na to, že i inými vecami sa dá žiť. (Áno, viem, klopete si na čelo, že "haló, ešte stále toto riešiš?") Nuž, píšem o tom, nemám chuť veľmi niečo riešiť, keďže som chorá:), ale aj tak mám chuť sa s Vami podeliť. 

Nedávno som totiž mala možnosť objaviť jeden svet.
Svet vo svete.

Malý, krásny, plný snov, chutí a vôní.
Svet milovníkov vína v jednej rodine.
Spoznala som rodinné vinárstvo Magula.
Pôvodne som šla na pečené gaštany a jesenné púšťanie šarkana, ale keď som zistila, čo jedna fajn rodinka dokáže povymýšľať, hneď som chcela vedieť viac.

Veď vidíte tu vervu, že áno?
Za sprievodu ochotného Vlada, ktorý so zápalom ale i trpezlivosťou vysvetľoval slečne degustátorke ako sa robí víno, v akých sudoch sa to skladuje, čo má na víno vplyv a čo nie, na čo si dávať pozor, a na čom zasa trvať som neprestávala nechápať.. A tak slečna radšej ochutnávala a opájala sa slovným výkladom, áno, aj vínom:), životom a tým, že snívajúci ľudia ešte nevymreli, ani tí, ktorí sa za tými snami neboja ísť, čo v dnešnej dobe a fakte, že žijeme na Slovensku nie je len tak hocičo. Založiť si rodinné vinárstvo nie je len tak.. Ale stojí to za to..

Viacerí chodievame na Dobrý trh. Na Malokarpatskú vínnu cestu. Na všetky možné jarmoky, akcie, kde predávajú šikovní kamoši alebo nekamoši. Chceme podporiť dobrú vec, ideme podporiť svojich. Možno je čas fakt odísť z Centralu a mestskej Bratislavy a začať chodiť do prírody. Stretávať ľudí pri ohni, pri pečených gaštanoch, pri pohári vína a farebných listoch. A čo keď sa ochladzuje? O to väčší dôvod na zahriatie sa. Pri víne.

Oct 5, 2012

Dýchanie..

Odmlčanie na blogu sa neodporúča. Najmä vtedy ak na to nikto nie je upozornený, ak ľudia márne čakajú na nové info, a nedostanú ich. Preto mi dovoľte zdieľať niečo z posledného mesiaca. A ospravedlniť sa.

Po tom, ako ste na posledy videli držať slečnu s diplomovkou a zoštátnicovanú na Facebooku sa usmievajúcu, nastalo ticho. Ticho v tomto priestore. V realite to žiaľ bolo iné, stále sa snažím pripomenúť si, kedy som vlastne oslávila štátnice. Možno si ešte vystrojím nejakú štátnicovú oslavu, aby mi došlo, že som zažila ďalší zázrak v živote. :) Každý máva obdobia, ktoré nie sú ľahké. Ja som jedno také mala doposiaľ a keď som si včera musela v práci do Outlooku dať blocker do kalendára s názvom DÝCHANIE, pochopila som, že STAČILO.

Jeden fajn človek mi pripomenul, že to nemám so svojím pracovným zápalom preháňať, lebo budem pracovať ešte štyridsať rokov a tento môj prístup ma zničí. Priznám sa, NEDOŠLO MI TO. FAKT. Prepínanie síl môže trvať chvíľu, ale nie večnosť. Tak mám naordinovanú LIEČBU. Po práci zákaz služobného notebooku. A VYPÍNAČ.

PRÍRODA.
MA LIEČI.
TOĽKO UPDATE.
LIEČIM SA.
TAKMER SOM ZABUDLA NA SRDCE.


Síce ošúchanou klasikou ľudskej evolúcie, na ženu to ale prišlo až teraz. Keď došla na pokraj síl.
Tak aspoň, že došla. A Vy sa prosím poučte z mojich chýb a oddychujte tiež. SRDCE to potrebuje.