Feb 15, 2013

Ako chutí Izrael #1.. Tel Aviv

Neviem aký rok 2012 ste mali Vy, ale ja rozhodne turbulentný a vyčerpávajúci. V smeroch asi všetkých, o životných oblastiach nehovoriac. Potrebovala som to, potrebovala som vypnúť. A príležitosť prišla, a ja som neodišla.. A.. teda vlastne.. Aj odišla.. Napokon..  Do ďalekých diaľav, smerom k slnku..

Po hodinovom výsluchu na letisku som začala byť vďačná, že môžem vôbec niekam odletieť. Tak aby ste mali predstavu, čo Vás čaká, ak by ste si vybrali Izrael ako dovolenkovú destináciu. Napriek tomu, aké chýry o krajine kolujú, podmaní si Vás na celý život a každý si tam nájde niečo pre seba. Napríklad ja. Prvé ráno bolo neodmysliteľnou podmienkou (samozrejme mojou:) navštíviť najväčší trh v Tel Avive. Obávam sa, že zmes vôní a chutí Vám asi popísať nebudem môcť, keďže ste mohli nájsť všetko od čerstvej zeleniny, rýb, avokáda rozmerov nevídaných, po medové koláčiky, čerstvo upečený chlieb, bižutériu za babku, ktorú Vám hneď ponúkali lacnejšie, až po šťavu z granátových jabĺk, ktorá bola celodovolenkovým favoritom.  
A keď bol človek plne nasýtený vôní, a vnemov a pestrosti, mohol sa začať túlať po meste, alebo si ísť oddýchnuť k moru, ktoré šumelo úplne najkrajšie. Nehovoriac o piesočnatej pláži, atmosfére, ruskom turistovi v tesných slipoch, ktorého fotila mama do nejakej zoznamky alebo o holuboch, a starých ľuďoch ktorí si popri nich rozložili stolčeky a hrali zrána šach.  Malo to svoje čaro. Aj ten vzduch, aj ten odstup, ktorý človek zrazu cítil. Že môže dýchať, že môže žiť. Ako sa mu chce. Aj sa nechať ošpliechať vodou, ak sa niekomu chcelo, a či sa mi chcelo vidíte sami.
Tel Aviv je mesto neuveriteľných paradoxov. Vedľa seba tak nájdete americkú ambasádu, ktorá je ozbrojená všakovakými výmyslami, ale snaží sa tváriť nenápadne, a mini hostelík, v ktorom sme mali možnosť si užívať výhľad na pláž za fajn ceny. Moderné sa mieša so starými prvkami, ktoré netuším odkedy stáli, špina sa mieša s luxusom, pohodlie s nepohodlím. V každom prípade sa Vám tam však chce ísť. Sám pán prísny kontrolór mi na letisku povedal, že čo chceme vidieť v Tel Avive, lebo tam sa chodí skôr kvôli životu v noci, dobrému jedlu a potulkách po Jaffe, kde nájdete fontánu splnených prianí a štvrť, kde môžte bafkať s miestnymi tabak od výmyslu sveta. 

Tak sme ho samozrejme poslúchli a s lístočkom od neho s vraj najlepšou reštikou v meste za rozumnú cenu sme sa vybralu hľadať najlepší hummus. A veru sme ho aj našli. Čo Vám budem hovoriť. Nedá sa to písať. Ponúkam aspoň fotku, ako to cca vyzerá, keď Vás pošlú miestni k miestnym. V každom prípade som sa po celú dobu túlania sa po Izraeli a vracania sa späť do Tel Avivu nevedela rozhodnúť, či mi viac chutí tento hummus alebo špeciálne fast- foodové cestoviny s kokosovým mliekom a mrkvou, cviklou či pestom so sušených paradajok.

A tak sme sa nechali..
zlákať..

miestnymi chuťami,
miestnymi ľuďmi,
učili sme sa počítať,
tváriť sa ako miestni.
a po čase sme možno ani nevyzerali ako turisti,
resp. sme sa tak necítili.

Iba sme sa túlali.
A obzerali sa navôkol.
S otvorenými očami,

Sme sa učili byť vďační.
Za slobodu.

Raz za čas.
A za nový svet.
Nový začiatok.

Pokračovanie nabudúce...

No comments:

Post a Comment