Mar 28, 2013

Športu zdar..

Tuším už ani nemôžem povedať, že tento rok bol iný, než len prelomový, keď si spätne prejdem, čo všetko sa udialo. Zmena práce, ešte ok. Dovolenka po dlhom čase, tiež ok.. TO, že začnem šoférovať (aj keď bojujem doposiaľ, nebojte sa) už bolo menej pravdepodobné,  ale to, že ja začnem robiť zimné športy, to prekvapilo i mňa samotnú, keďže viem, ako dlho som sa vedela vyhýbať tomu, že človek v zime dobrovoľne ide do zimy. 


A tak som zrazu minulý týždeň po celozimnom učení sa lyžovať (najmä v Rakúsku, podravujem susedov) zrazu stála na Lomnickom štíte a vravela si, že čierna zjazdovka je len čierna a že to nejako musím dať. Dala som, takže všetka česť, samozrejme, nešla som ako tie lietajúce deti dole svahom švihom vetra. Predsa len máme gravitačné ťažiská niekde inde :) Príroda bola krásna, fotky ostali nádherné, len tie plavky som si zabudla, ináč by ste možno mali i cenzurovateľnú verziu :).

A keďže to nebolo všetko, akosi sa stalo, že som zrazu šľapala hodinu smerom hore do rakúskych Álp, aby som sa potom mohla začať učiť na obrovitánskej planine, o čom je kiting, v tomto prípade konkrétne snowkiting. Niežeby som to už ovládala, ale snaha bola.   


Výsledok je, že kiting je o mnohých veciach, najmä však o tom, že máte počúvať, čo Vám iní hovoria, že treba robiť. :) Ináč Vás vietor vyváľa v snehu ako mňa. Za odmenu Vám potom môže byť už len varené vínko a vedomie, že idete dole tým istým tvrdo vyšľapaným kopcom na sánkach (nebudem Vám hovoriť, že i tam som sa bála, veď som sa nesánkovala dlho predlho), bola to každopádne sranda. Tak isto ako aj korčuľovanie po prvýkrát a aj prechádzky po zasnežených pláňach. Napriek tomu, že to studené počasie sa nám tu akosi dlho držalo musím povedať, že tento rok to celkom stálo za to. Naučila som sa, že všetko sa dá spríjemniť ak sa chce a taktiež i krásy prírody sa dajú obdivovať z iných strán ako sme doposiaľ naučení.

Mar 26, 2013

Ako chutí Izrael #4.. Eilat

Aby sme si uzavreli kapitolu o Izraeli, ponúkam Vám ešte jeden náhľad do sveta mimo slovenskej reality, na kúsok zeme, ktorá hraničí z Egyptom a Jordánskom takmer na dohľad, na mestečko Eilat, kde sa ľudia chodia radi kúpať, najmä v lete. Izrael ako taký je pestrý a preto sa nečudujte, že sa oň bijú všetky národy. Môžete tam nájsť množstvo prírodných bohatstiev, púšť, zeleň, históriu, obchodné cesty a rozmanitosť kultúr. Okrem iného ešte tri moria, ktorých teplotu sme mali možnosť si vyskúšať i v zime. A v tom poslednom, červenom, to bolo fajn asi úplne najviac. 

Kto by sa predsa nechcel fotiť z delfínmi?


Alebo by ste možno niektorí uprednostnili radšej potápanie s nimi? (p.s. len pozor, možno uvidíte i to, čo nechcete vidieť, napríklad delfína, ktorý vykonáva svoje biologické potreby pod vodou :)


 Alebo  by Vás skôr zaujali gastronomické špecialitky?


Závisí od toho, aké by boli, však???  :)



            Čo je však asi najpodstatnejšie, v tejto krajine si každý vie nájsť niečo pre seba.


 Zábavu, šport, oddych i prechádzky po prírode. A ak Vám stačí tá s morom, môžte vždy zájsť do púšte a užiť si chvíľku samoty a premýšľania.. Alebo iba obdivovania nad tým, aká márna je snaha človeka a aký rýchly je život jeho..  

Prosím myslite na to, robte niečo zmysluplné, niečo, za čo stojí naozaj žiť.
Aby ste na konci namiesto ľútosti cítili vďaku za život.


Mar 13, 2013

Ako chutí Brusel #1.. Vône a chute

Keďže opísať slovami Brusel počas troch dní bude náročnejšie, rozhodla som sa, že to pojmem tentokrát viac vizuálne a skôr tematicky.. Síce som strávila v Bruseli pomerne krátky čas, (našťastie to nebolo prvý krát) ale o to pestrejší, takže bude sa na čo pozerať i o čom si čítať! A ak budete potrebovať vedieť viac, nejako sa dohodneme! V Bruseli totiž môžte toho zažiť naozaj veľa. Napríklad si poviete, že sa skúsite iba tak poprechádzať po uliciach mesta a zrazu akoby uchopíte tú atmosféru, pochopíte o čom je Brusel. 

                                                                      #1. O čokoláde. 

 Túlate sa po obchodoch, hovoríte si, že vy predsa doma tej čokolády máte na kilá tak či tak, a niektorá je navyše naozaj takzvaná belgická, takže sa snažíte odolať a nič si nekupovať. Potom ale idete okolo takéhoto skvostu a už sa nečudujete, že si chce každý kúpiť belgickú čokoládu. Ak by aj tú našu predávali v takýchto obchodíkoch, myslím, že by som zvážila príslušnosť značkám a prípadne národnostiam. Nedalo sa nefotiť, úplne to lahodilo očiam, duši pri predstave na čokoládu i hlave pri pomyslení na pominutie zmyslov, ktoré by asi nasledovalo.. Čo si budeme hovoriť, pekná krabička čokolády vždy poteší, no nie? Tak Vám musím prezradiť, že som do toho obchodu radšej nevošla. Lebo by som už asi tak ľahko a hlavne naprázdno neodišla.

  
                                                                     #2. O wafliach.

V tomto prípade je nutno konštatovať, že wafle sú must, chutia dobre i "natural", ja osobne som za verziu s džemom a so šľahačkou, tú odporúčam.. Keby ste videli tie rôzne kombinácie, možno by ste si povedali, že radšej ostať klasikom, aj keď zmena nezaškodí občas.

                                                        #3. O mušliach a slimákoch. 

 Odporúčam poriadne sa potúlať uličkami okolo Grand Place, nájdete tam uzučké ulice plné reštaurácií, odkiaľ na Vás vykrikujú čašníci, pozývajú Vás dovnútra a snažia sa odhadnúť odkiaľ ste. A tak ich nechávate v tom, že možno sa vrátite, pozeráte sa naokolo úplne do sýtosti, zvažujete, či ste skôr za slimáky alebo za mušle a popri tom sa Vám oči kochajú na krboch, na víne rozliatom v krištáľových pohároch, a na ľuďoch, ktorí vyzerajú, že im je naozaj dobre, spokojne.. Veru, že bolo fajn sa takto kochať..

                                                                   #4. O pive. 

 Prosím túto fotku berte s rezervou, predsa len si treba ten život trocha zľahčiť a načo by som Vám pózovala pri pive ideálne usmievajúca sa za nejakým stolom, keď sa môžem nechať nahovoriť na takúto blbosť, ľudia naokolo sa zastavujú, smejú a potom sa všetci idú do radu fotiť svorne na "môj štýl"? No nestojí to za to? (Ehm, čo Vám poviem, zdokumentované to ostalo, tak sa aspoň delím v snahe spraviť si zo seba srandu :)


                            #5. Čo dodať, už len si užívať a odskočiť si medzitým do Antwerp!
                                                             O tom ale nabudúce!!!

Mar 12, 2013

Ako chutí Brusel..

                                                      

                                                       ..sa dozviete už čoskoro..  

Mar 6, 2013

Vidina našich duší..

Včera bolo nádherne. Ešte som Vám asi nespomínala, že v práci mám stôl umiestnený akoby v rohu budovy, kde je najlepší výhľad na Dunaj, ešte lepší prístup k Slnku a trošku obzoru z námestia podo mnou.. Dá sa to celkom zniesť, nehovoriac o tom, že som sa naozaj pobavila, keď som sediac vedľa otvoreného okna čítala maily a šéf sa ma opýtal, či sa opaľujem.. Za Slnko ja ale predsa nemôžem! :) (ale žalúzie používam tiež, nebojte sa)..  a tak som si pri spomienke na to uvedomila, ako veľa i jeden pracovný stôl môže o Vás vypovedať. Alebo i málo.. 


Vedeli ste, že v Amerike robili výskum s vyše 1000 office pracovníkmi a ukázalo sa, že 57% kolegov Vás súdi na základe toho, ako vyzerá Váš stôl? Samozrejme, aj ja som si spomenula, ako som v raz musela v práci od svojej šéfky počuť, že si mám upratať svoj stôl napriek tomu, že na ňom toľko toho nebolo.. Vtedy som žasla, ako si o mne niekto hneď spraví závery a potom to prenáša i na iné oblasti života, dnes som  o to viac vďačná.. Som inde, viem, že stôl o Vás toľko toho nepovie, nehovoriac o tom, že sa neoplatí nechať si radiť od ľudí tváriacich sa ako coachovia, keďže oni zarábajú na tom, že hovoria, čo si ľudia myslia, že by mali hovoriť. Ja tak môžem mať stôl aký chcem, je dosť veľký pre normálne potreby a za času na čas, keď je čas, na ňom môžem mať i francúžštinu a slnko bez zábran.. A na názor na svoj stôl sa nepýtam..
Lebo ako povedal Freud:

"If a cluttered desk is a sign of a cluttered mind, then what are we to think of an empty desk?"

Majte krásny čas,
mňa čaká zajtra Brusel,
takže čoskoro foto-dokumentácia a zážitky i z týchto končín!
K.

Sú dni..


                      
                          Sú dni..
                                    kedy je sveta žiť..
                                                        nezabúdajme na ne..
                                                                                     ideálne si ich aj pripomínajme..

Mar 5, 2013

Ako chutí Izrael #3.. Mŕtve more



 Neviem koľkí z Vás, ktorí toto čítajú pri Mŕtvom mori boli, ale pre mňa ako prvé prekvapenie (okrem toho, že som sa naozaj neutopila, aj keď som sa snažila) ostalo, že farba mora, ktoré si predstavujem ako dokonalú pre more, bola aká mala byť.. Nádherne zelenomodrá, asi taká ako páv skombinovaný s tými stoličkami a svetlom slnka :), s nadbytkom bielo- ružovej oblohy a bielymi okrúhlymi kameňmi.

Jediné, na čo ste si museli dať pozor boli kamene z kryštálikov soli úctyhodných veľkostí, ktoré pri troche neopatrnosti alebo neprítomnosti topánok do vody (domyslite si :) spôsobili, že ste zrazu mali na nohe rezné ranky, ktoré síce boleli riadne, ale aspoň sa more postaralo o ich dezinfekciu.. Nejako sa to ale dalo prežiť, vzhľadom na nejestvujúcu gravitáciu a fakt, že som sa v mori nedokázala ani len postaviť alebo byť vo vertikálnej polohe.. Tak som bola terčom úsmevu na tvárach spolucestujúcich, ktorí sa smiali, že ma nadnášajú isté predné a zadné partie tela a tým pádom mám o zábavu postarané, koniec koncov aj oni.. tak sme si tam ležali, snažili sa pripomínať si, že sa nemôžme špliechať, lebo by to oči asi neprežili a len tak sme sa nechali nadnášať, pri lúčoch Slnka a štipkajúcom pocite pokožky.. Priam sme mali pocit, že sme ozdraveli každou sekundou!!! Je neuveriteľné, aké liečivé účinky má príroda.. Obzvlášť ak si necháte poradiť od miestnych kam zabehnúť do skál, aby ste si nabrali prírodného bahna, ktoré sa tak draho predáva v luxusných butikoch a celí ste sa namazali v snahe omladnúť minimálne o päť rokov.. (Poniektorí aj o viac ;) Tuto by som len spomenula, že sa skúste vyhnúť víkendom, pretože vtedy sa ide kúpať aj Izraelčania, nielen cudzinci.. A keď sa už dostatočne vyčľapcete, dajte si k tomu chlieb s avokádom a pomarančom, ideálne na záver.



                            P.s. zopár ponaučení z dvoch víkendových pobytov pri Mŕtvom mori: 

1. Ubytovanie si rezervujte dopredu, ináč si radšej vezmite spacáky, aby ste si mohli vyskúšať spať v púšti, tak ako to robia mestni, ktorí nám o takejto možnosti vôbec povedali, aj keď asi nemienili. 
2. Neberte si taxík z Jeruzalema za drahé peniaze, ináč sa ako ja naučíte, že nie všetci ľudia su dobrí..
3. Choďte tam, kam idú miestni, možno budete prekvapení, že keď po ceste zbadáte odstavené autá, neskôr zistíte, že sa tam nachádzajú prírodné minerálne pramene, ktoré sú dokonca teplé a nemusíte tak platiť kopec dolárov za niečo, o čom všetci miestni vedia, iba to nepovedia. 
4. Tie topánky do mora sa zídu.. Fakt.. Svedčia o tom dve kusy porezaných nôh
5. Mŕtve more naozaj lieči.. Pri odchode si ešte skočte kúpiť do miestnych kozmetických sídiel zopár kozmetických výrobkov na pamiatku, telo sa Vám aj po príchode domov za to odvďačí, a vlastne aj peňaženka!
6. Oddychujte. 

                                                 Načo by ste tam ináč išli? Iba kvôli tomuto? :)

Mar 3, 2013

Ružová zima, žltá jar..


Síce som na poslednú chvíľu našla dokonalú čiapku na zimu, ale aj tak musím povedať, že v šatníku pribúdajú prvé jarné kúsky.. Zima ma akosi prechádza.. Komu by sa nechcelo ísť hľadať snežienky a nechať sa hladkať zubatým slnkom? Pomaly si predstavovať, že keby bolo teplo, už by som robila to a to.. a šla by som tam a tam.. Dnes bolo na nábreží naozaj krásne.. Všetci chceli vyjsť von.. 

AKOBY TO BOLO UŽ VO VZDUCHU.

CHCEME ZMENU.   JAR.

Tak prosím, nech tráva raší a vnútro sa nám jaší..
Aspoň so sebou trochu zatrasme a uistime sa, či veci idú ako majú..
Iba tak.. Aby sme svoj čas nepremárnili na to, čo možno vlastne nechceme, že???