Tuším už ani nemôžem povedať, že tento rok bol iný, než len prelomový, keď si spätne prejdem, čo všetko sa udialo. Zmena práce, ešte ok. Dovolenka po dlhom čase, tiež ok.. TO, že začnem šoférovať (aj keď bojujem doposiaľ, nebojte sa) už bolo menej pravdepodobné, ale to, že ja začnem robiť zimné športy, to prekvapilo i mňa samotnú, keďže viem, ako dlho som sa vedela vyhýbať tomu, že človek v zime dobrovoľne ide do zimy.
A tak som zrazu minulý týždeň po celozimnom učení sa lyžovať (najmä v Rakúsku, podravujem susedov) zrazu stála
na Lomnickom štíte a vravela si, že čierna zjazdovka je len čierna a že
to nejako musím dať. Dala som, takže všetka česť, samozrejme, nešla som
ako tie lietajúce deti dole svahom švihom vetra. Predsa len máme
gravitačné ťažiská niekde inde :) Príroda bola krásna, fotky ostali nádherné, len tie plavky som si zabudla, ináč by ste možno mali i cenzurovateľnú verziu :).
A keďže to nebolo všetko, akosi sa stalo, že som zrazu šľapala hodinu smerom hore do rakúskych Álp, aby som sa potom mohla začať učiť na obrovitánskej planine, o čom je kiting, v tomto prípade konkrétne snowkiting. Niežeby som to už ovládala, ale snaha bola.
Výsledok je, že kiting je o mnohých veciach, najmä však o tom, že máte počúvať, čo Vám iní hovoria, že treba robiť. :) Ináč Vás vietor vyváľa v snehu ako mňa. Za odmenu Vám potom môže byť už len varené vínko a vedomie, že idete dole tým istým tvrdo vyšľapaným kopcom na sánkach (nebudem Vám hovoriť, že i tam som sa bála, veď som sa nesánkovala dlho predlho), bola to každopádne sranda. Tak isto ako aj korčuľovanie po prvýkrát a aj prechádzky po zasnežených pláňach. Napriek tomu, že to studené počasie sa nám tu akosi dlho držalo musím povedať, že tento rok to celkom stálo za to. Naučila som sa, že všetko sa dá spríjemniť ak sa chce a taktiež i krásy prírody sa dajú obdivovať z iných strán ako sme doposiaľ naučení.
No comments:
Post a Comment